BLASSENweb - the future of your web !

Mal som 11 rokov keď som prišiel o zrak. Písal sa rok 1988 a počítače v domácnostiach ani školách ešte neboli. Ku klávesnici som prvýkrát zasadol až v roku 1995, keď som začal študovať na vysokej škole a v Bratislave na matematicko-fyzikálnej fakulte Univerzity Komenského existovalo pracovisko s ozvučenými počítačmi, kde mi ponúkli, že ma s počítačom spriatelia.
Samozrejme, musel som sa najprv naučiť strojopis, aby som vôbec mohol niečo do počítača napísať. Prvé mesiace boli teda iba o písaní. Až potom som mohol skutočne začať spoznávať operačný systém a programy. Bol to ešte staručký Ms Dos a všetky programy boli viacmenej v textovom režime rovnako ako internetové stránky. Tie boli relatívne jednoduché, hoci na druhej strane počítače hardwarovo nemali také vybavenie ako dnes a aby vôbec počítač mohol rozprávať, musela sa k nemu pripojiť špeciálna krabička, ktorá za pomoci akéhosi programu dokázala vyprodukovať niečo podobné artikulovanej reči. Sedel som teda pri počítači, písal na klávesnici alebo chodil šípkami po internetovej stránke a počúval umelú reč, ktorá mi oznamovala, kde som a čo sa nachádza na obrazovke.

Dnes je to už všetko inak. Máme vymakané zvukové karty a na to, aby počítač rozprával a čítal obrazovku, stačí nainštalovať software zo skupiny screenreader (čítač obrazovky). Na trhu ich je veľmi veľa a líšia sa nielen pôvodom a cenou ale hlavne kvalitou - niektorý dokáže z obrazovky prečítať viac, iný menej. V poslednom čase existuje dokonca freewarový odčítač obrazovky, ktorý sa volá NVDA a je voľne k stiahnutiu dokonca ako portable aplikácia bez nutnosti inštalovať ju na adrese http://www.nvda-project.org.
Zmenili sa však aj softwarové a designové požiadavky. Internetová stránka dnes už nie je iba text s odkazmi, ale je to zmes rôznych grafických prvkov, obrázkov, animácii, flashových a java prvkov. Žiaľ, screenreader ostal iba programom. Dokáže prečítať text ale nedokáže opísať čo je na obrázku, vo videoklipe alebo ako vyzerá ikonka.

Predstavte si, že ste niekde vonku, mimo počítača a internetu a práve potrebujete nejakú informáciu z netu. Vezmete mobil, zavoláte kamošovi a poviete: „Prosím ťa, pozri mi na nete kedy mám najbližší vlak do Košíc“. Váš kamoš otvorí internet a na hlavnej stránke napríklad www.cp.sk upriami pozornosť na formulár na vyhľadávanie spojenia. Zadá údaje a prečíta výsledky. Nebude Vás otravovať čítaním reklám a bulvárnych titulkov zo stránky. Ak si ja sadnem k počítaču, je to podobné, ako keby som volal kamošovi a žiadal ho o informáciu z netu. Môj čítač obrazovky musí prečítať namiesto mňa, čo je na stránke napísané. Žiaľ, on nie je človek a teda nevie rozumovo vyhodnotiť, čo ja zo stránky potrebujem. Preto začne čítať všetko do radu a ja si najprv musím vypočuť, že

- Playmate roka 2009 je Andrea Járová
- Pripravujú Kennedyovcov. Katie Holmes bude Jackie
- Janko Kuric: Vek si nepripúšťam

Potom musím prejsť cez rubriky

Slovensko|Svet|Ekonomika|Šport|Kultúra|Názory a komentáre|Pauza|Showbiz

A kopu ďalšieho balastu, kým sa dostanem k strednej časti stránky, ktorú potrebujem. Pri každom odkaze čítač obrazovky oznámi, že ide o odkaz. Ak by som teda neodolal a na niektorom odkaze stlačil enter, zmení sa stredná časť stránky ale lišty, reklamy a rubriky ostanú. Čítač začne znovu čítať od začiatku a musíme si druhýkrát vypočuť kto je playmate roka, kto bude Jackye atď. Neraz sa mi stalo, že mi moji nevidomí kamaráti volali, že im internet nefunguje. Stláčali enter na odkazoch, ale stránka bola vždy rovnaká. Áno, na začiatku. Nemali totiž dosť trpezlivosti prejsť cez všetky statické časti stránky a dopracovať sa až k tomu, čo na webe pribudlo alebo sa zmenilo po aktivovaní odkazu.

Uznáte, že takto robiť s internetom je otrava. Preto sú čítače obrazovky vybavené navigačnými klávesovými skratkami, ktoré dokážu premiestňovať kurzor po zadaných úsekoch. Napríklad ak v prehliadači stlačím písmeno E, bude kurzor skákať po editačných poliach. Po otvorení stránky www.cp.sk (kde viem že chcem niečo písať do editačného políčka) stačí stlačiť písmeno E a kurzor okamžite skočí do políčka. Písmenko B bude presúvať kurzor po tlačidlách, písmeno M po rámcoch a písmeno H po nadpisoch.

Orientácia na stránke sa tak hneď stáva jednoduchšou ale iba vtedy, ak tvorca webu definoval rámce alebo nadpisy. Neraz sa stane, že otvorím webovú stránku s článkami, chcem preskočiť lišty reklamy a ponuky, stlačím písmeno H ale čítač mi povie, že na stránke nie sú definované žiadne nadpisy. To je škoda, pretože potom neostáva iné, ako šípkou dolu preliezť celý web a článok si nájsť. Pri tvorbe webu je preto veľmi vhodné označiť nadpisy rôznych častí webu ako nadpisy html tagom . Príkladom kde to tak nie je môže byť web http://www.ecav.sk/detska_besiedka. Zrakom tu vidíte viacero blokov, ale ani jeden nie je vybavený tagom, preto čítač ani jeden z nich nenájde. Opakom je www.blassenweb.net, kde stláčaním písmena H sa môžem presúvať po jednotlivých blokoch stránky.

Ako som už povedal, čítače obrazoviek nedokážu opísať, čo je na obrázku alebo vo videu. Ale predsa by aj nevidiaci mohol z obrázkov niečo mať, ak by tvorcovia webov využívali alternatívny text. Je to parameter html tagu img, kde sa môže vpísať text. Tento sa potom zobrazí namiesto obrázku v prípade, že má užívateľ vypnuté zobrazovanie obrázkov a takisto ho dokážu čítať čítače obrazoviek.
Tak sa vďaka alternatívnemu textu aj ja ako nevidiaci môžem dozvedieť, že na stránke občianskeho združenia T2B http://www.t2b.sk/index_old.html je obrázok dievčaťa sediaceho pri počítači. (Mimochodom, po obrázkoch sa môžem pohybovať stláčaním písmenka G).

Snáď najväčším nepriateľom nevidiacich používateľov internetu je captcha. Ide o opisovanie kódu z obrázku v prípade, že chcete odoslať serveru nejaké údaje alebo naopak niečo získať. Často chcem stiahnuť z internetu súbor, ale pred jeho stiahnutím som vyzvaný k opísaniu kódu. Bežne sa to stáva pri registráciách do fór ale v poslednom čase ma takto nemilo prekvapili aj stránky slovenského telefónneho zoznamu, kde musím opísať kód z obrázku, ak chcem získať telefónne číslo daného človeka. Captcha bol dlho takmer neprekonateľný problém. Dnes sa s ním vieme ako-tak vysporiadať vďaka službe Webvisum (www.webvisum.com). Ide o doplnok do prehliadača Mozilla Firefox, ktorý odošle obrázok na server a do minútky vloží do schránky Windows rozpoznaný kód z obrázku. Ten stačí potom už len pomocou ctrl+V vložiť do daného políčka. Nevýhodou tejto služby je, že funguje iba v prostredí Firefoxu, teda používatelia Internet exploreru ho využiť nevedia. Počet obrázkov, ktoré môžu byť rozpoznané je limitovaný na 10 denne a počítajú sa aj neúspešné captchy, čo sa bežne stáva. Niekedy je totiž obrázok tak deformovaný, že ani webvisum si s ním neporadí a až na druhý či tretí pokus dostaneme zo servera správny kód. Existujú však aj weby, ktoré dokázali vyvinúť tak degenerované obrázky, že webvisum je pri nich úplne bezmocné.

Neraz sa však stretneme aj s ústretovosťou tvorcov webu. To sa prejavuje tak, že tvorca namiesto klasického obrázkového kódu zvolí iný typ otázky napríklad: „Koľko je 2 + 2? Vpíšte súčet“. Táto technológia ráta s tým, že roboti a spameri nedokážu dešifrovať jednoduchú otázku, ktorá si vyžaduje logické myslenie. Človek sa teda dopracuje k výsledku 4 ale robot nie.
Druhou možnosťou sú zvukové captchy, ktoré kód z obrázku prehrajú. Túto technológiu používa napríklad www.seznam.cz ale aj www.edisk.cz, http://mail.google.com a mnohé iné. Samozrejme, aj tu tvorcovia captchy musia byť kus pred robotmi a spamermi a urobiť zvukovú nahrávku tak, aby ju stroje nevedeli dešifrovať. Niekedy sa nám preto ľahko môže stať, že po spustení zvukovej captchy máme pocit, že stojíme uprostred diaľnice, vpravo ktosi z celej sily práši koberec, vľavo akási talianska rodina hádže po sebe taniere a do toho všetkého ktosi z príšernej diaľky cez kovovú rúru hovorí čísla a písmená. Zasa je to pokus zmesou zvukov zmiasť robotov a urobiť nahrávku, ktorú správne rozlúšti iba ľudský mozog. Treba však s poklonou priznať, že tvorcovia sú niekedy o hodný kus ešte aj pred tým mozgom, takže si ja osobne neraz musím zavolať niekoho vidiaceho, kto mi do políčka opíše klasický znetvorený kód z obrázku. Horšie je, ak nikto práve nie je po ruke.

Človek by si myslel, že odkazy a ponuky sú úplne jednoduchá vec. Opak je však pravdou. Nie som odborník na rôzne technológie, ktorými sa dajú vyrábať odkazy na stránkach, ale na ukážku som vybral dva weby s úplne nedostupnými ponukami. Ako prvý je tu web , ktorý je síce čitateľný, ale v jeho spodnej časti mi čítač asi 6krát za sebou povie odkaz odkaz odkaz odkaz odkaz odkaz. Ani pri jednom nie je žiadny klasický čitateľný text, takže neviem na čo odkazy slúžia. Metódou pokus/omyl sa ich význam síce dá odhaliť, no ak je celý web urobený takýmto typom odkazov, človek si aj na tejto metóde vyláme zuby, lebo po otvorení napríklad ôsmeho odkazu a návrate späť sa už ľahko stratí a nevie kde vlastne bol.
Druhým príkladom je web môjho mesta www.novezamky.sk. Na hlavnej stránke sa nachádza hlavná ponuka „o meste; samospráva; informácie“ ale ak na niektorý z nich nabehnete myšou, rozbalí sa podponuka, ktorú už kurzorom nie je možné zachytiť. Čítač obrazovky ju vôbec „nevidí“ a tak je vlastne nemožné dostať sa ďalej. Verím tomu, že stránka môjho mesta je obsažná a zaujímavá, no videl som z nej iba homepage. (poznámka red.: na oficiální web zřizovaný obcí/státem dost smutný fakt že ? Ale co však tu jsme pro lidi.)

Na záver ešte upriamim pozornosť na weby, kde si môžem dačo objednať, zistiť spoj alebo prehrať hudbu. Na to, aby človek využil tieto služby webov slúžia rôzne formulárové prvky ako editačné polia, tlačidlá a prepínače. Čítač obrazovky ich vie detekovať a oznámi mi, že teraz je pod kurzorom tlačidlo, teraz editačné pole a teraz prepínač. Horšie však je, ak mi nepovie, čo dané tlačidlo robí alebo čo mám do políčka napísať. Možno niekde nad políčkom či vedľa neho je napísané „meno“ a vy viete, že máte zadať svoje meno. Ale čítač to nevie, ak táto informácia nie je uvedená priamo v tagu pre vytvorenie tlačidla či políčka. Každý formulárový prvok a flash prvok je možné vybaviť popiskom a tento popisok je dôležitý práve preto, aby čítač vedel, na čo daný prvok slúži. Ak mi potom pri tlačidle povie „odoslať“, viem, že ho mám stlačiť na rozdiel od tlačidla „reset“, ktoré je vedľa. Ale čo urobíte ak vám čítač detekuje dve tlačidlá a vy neviete ktoré je na čo? Je to ako scéna z akčného filmu, kde pirotechnik-amatér likviduje bombu 10 sekúnd pred výbuchom a rozmýšľa, či prestrihnúť ten červený alebo modrý drôtik. Samozrejme, po nechcenom stlačení „reset“ mi počítač nevybuchne (aspoň by nemal) ale ak som predtým vyplnil nejaký rozsiahly formulár a krvopotne vylúštil captchu, môžem vybuchnúť ja.

Možno ste po prečítaní tohto pomerne rozsiahleho elaborátu trochu prenikli do sveta, kde človek nevníma design ale obsah stránky. Ak nie, skúste si stiahnuť program NVDA zo stránky www.nvda-project.org. Stačí ho rozbaliť a spustiť. Je free a preto aj jeho hlas nie je práve hlasom anjela. Ale ak si naň trochu zvyknete a zatvoríte oči, môžete sa pokúsiť vydolovať z webu informáciu, ktorú potrebujete, alebo si prečítať článok. Vtedy oceníte tých tvorcov webov, ktorí pamätajú aj na takéto situácie a svoje weby vybavia vhodnými navigačnými informáciami. Medzi takéto už dnes patrí aj www.blassenweb.net, na ktorom bola kedysi orientácia problematická.
Web sa každú chvíľu refreshoval a po každom takomto refreshi čítač začal čítať stránku od začiatku.
Nájsť niečo na webe sa podobalo pretekom proti vetru, kde vás vietor v pravidelných intervaloch vráti na štart a je otázkou vašej šikovnosti a rýchlosti, ako ďaleko za tú chvíľu dokážete dobehnúť. Na webe neboli žiadne definície nadpisov, takže jedine šípkami hore a dolu hľadať daný odkaz a buchnúť enter kým sa web znovu neobnoví. Dnes je každý blok vybavený tagmi pre nadpis, dokonca diskusné príspevky vo fóre sú takto otagované a tak nemusím čítať fórum šípkou po riadkoch a dozvedať sa o každom jednom človeku, koľko má bodov, koľko príspevkov, odkiaľ je, kto mu poďakoval a kedy sa zaregistroval. To všetko totiž musím čítať na iných fórach, kde tagy pre nadpis nie sú a ak nechcem v tom hroznom balaste prehliadnuť neraz iba dve-tri slová samotného príspevku, ktoré tam užívateľ vpísal, neostáva nič iné ako čítať všetko do radu.

Moja vďaka preto patrí adminovi tohto webu (admin, nečítaj) a to nie len za to, že svoj web tak perfektne prispôsobil, ale aj za to, že ma oslovil s ponukou napísať túto rozsahom takmer vedeckú prácu. Možno to napomôže tomu, aby tých prístupných webov bolo stále viac a viac.

Záverečná poznámka: Moje zhodnotenie je čisto laické. Vo svojom článku som nepoužil odborné technické termíny ani návody pretože sám som viac užívateľ ako tvorca webov. Ak by ste ale chceli, aby váš web patril do skupiny tých prístupných, navštívte stránky http://poslepu.blogspot.com a hlavne http://blindfriendly.cz